KOMPOZÍCIA MAPY
Kompozícia (kompozičná syntax) mapy je celkové členenie (rozloženie) a usporiadanie jej kompozičných elementov a kompozičných komponentov.
Kompozícia mapy závisí predovšetkým od cieľa spracovania (účelu) a mierky mapy, kartografického zobrazenia, tvaru a veľkosti znázorňovaného územia a formátu mapového listu. Obrazové a textové zložky sú v kompozícii/zrkadle mapy definované svojím umiestnením, tvarom, hrúbkou, farbou a obrysom, výplňou a pod. Ich umiestnenie na vymedzenej ploche sa volá komponovanie. Slovo kompozícia pochádza z latinčiny a znamená dať/dané dohromady. Na rozdiel od tematických máp majú listy topografických máp spravidla jednotnú kompozíciu. Naše štátne mapové diela majú štandardizovanú kompozíciu, ktoré je definovaná v ich projektoch.
Cieľ spracovania (účel) každej mapy treba buď jednoznačne stanoviť, alebo anticipovať tak, aby sa dal identifikovať:
- okruh budúcich používateľov, pričom sa prihliada k ich požiadavkám, vzdelaniu, kvalifikácii a praktickým skúsenostiam,
- spôsob používania a práce s mapou,
- jej väzba na ďalšie mapové diela.
Kompozičné elementy a komponenty mapy
Kompozičný element je každá samostatná grafická jednotka, výrazový prostriedok mapy (v podstate je to každý jednotlivý znak, napr. kóta, šrafa, cesta a pod.).
Kompozičný komponent je súbor kompozičných elementov, napr. množina šráf, množina figurálnych znakov (sumárne, alebo členená na podmnožiny), riečna sieť a pod., ale kompozičným komponentom môže byť aj vrstva mapy a rôzne ďalšie náležitosti a doplnky mapy, akými sú napr. rám mapy (orámovanie, vymedzenie poľa mapy), záhlavie, mierka (vyjadrená graficky, číselne a pod.), vysvetlivky a ďalšie zložky, ktoré možno označiť aj ako nevyhnutnosti, resp. náležitosti mapy.
Doplnky mapy sú rôzne sprievodné texty, vedľajšie mapy, grafy, obrázky a pod.
Kompozícia mapy je pojem, ktorý je blízky k doteraz známemu pojmu grafická úprava mapy (obr. 1). Ak si komponentná syntax všíma horizontálne rozloženie mapových znakov z hľadiska analytickosti, komplexnosti či syntetickosti, stratigrafická syntax zasa vertikálne rozloženie znakov a znakových útvarov podľa vrstiev, tak kompozičná syntax si všíma charakter rozmiestnenia znakov a znakových útvarov tvoriacich celky alebo podcelky, ktoré ovplyvňujú estetické vnímanie mapy ako jedného celku - aj so všetkým doplnkovým vybavením mapy. Rozlišuje sa intrakompozícia a extrakompozícia (vnútorná a vonkajšia kompozícia) mapy.
Intrakompozícia mapy je celkové rozmiestnenie a usporiadanie intrakompozičných elementov mapy.
Extrakompozícia mapy je celkové rozmiestnenie a usporiadanie extrakompozičných elementov mapy. Pretože okolie mapy býva veľmi rozmanité, rozlišuje sa extrakompozíciu jednotlivej, samostatnej mapy (napr. všeobecnogeografickej mapy), listu mapy ako súčasti súvislého viaclistového mapového diela (napr. topografickej mapy), mapy z edície, série máp (napr. geologickej mapy 1:50 000 vydávanej podľa pohorí), atlasovej mapy (napr. strany z atlasu sveta) a nakoniec aj mapového atlasu zo série mapových atlasov.
Intrakompozičný element mapy je každý mapový znak v poli mapy (figurálny, lineárny, diskrétny areálový alebo spojitý areálový) a jeho vlastnosti, najmä tvar a veľkosť, morfografia (spôsob zloženia a štruktúra) a v neposlednom rade aj farebnosť (tón, sýtosť a jas farby).
Extrakompozičný element je súčasť mapy nachádzajúca sa vedľa poľa mapy. Spravidla sú ním: záhlavie (nadpis, titul), vysvetlivky mapy vrátane ich usporiadania a priestorového rozloženia, rám mapy (ak existuje) a každý ďalší textový (napr. tiráž), grafický a iný ilustračný doplnok.
Pri umiestňovaní extrakompozičných elementov treba rešpektovať viacero kompozičných zásad (pravidiel). Napríklad optický stred geometrického obrazca sa nachádza vždy vyššie ako jeho geometrický stred.
Na obr. 2 je príklad stojatého a ležatého obdĺžnika. Najčastejšie sa to vyskytuje pri grafickom riešení titulnej strany publikácie. Optický stred je vyššie od geometrického stredu asi o 1/10 výšky obdĺžnika (napr. formátu publikácie). Ak je priestor na umiestnenie extrakompozičného komponentu mapy (napr. jej nadpisu) zložitý areál, vzdialenosť optického stredu od geometrického je menšia. Do optického stredu areálu sa umiestňujú aj diagramové znaky (figúry) v metóde (syntaktickom type) lokalizovaných diagramov a v kartodiagrárne.
Kompozičné faktory mapy
Okrem kompozičných elementov a komponentov rozlišujú sa aj kompozičné faktory, medzí ktorými sú dôležité najmä: zaplnenie, zvýraznenie a vyváženosť mapy. Ďalšie faktory sú ešte málo preskúmané, napr. priestorové usporiadanie (štruktúra) a pod.
Zaplnenie je stupeň nasýtenosti (zaťaženosti) mapy jej kompozičnými elementmi a komponentmi. Je to charakteristika mapy, ktorá sa používa hlavne na porovnávanie máp medzi sebou. Rozlišuje sa znakové, názvové, grafické a informačné zaplnenie mapy.
Znakové zaplnenie mapy sa definuje ako celková početnosť mapových znakov (počtom tried znakov a početnosťou znakov v jednotlivých triedach).
Názvové zaplnenie mapy sa vyjadruje priemerným (ale aj minimálnym a maximálnym) počtom názvov na 1 dm2 mapy.
Grafické zaplnenie mapy je pomer potlačenej plochy mapy grafickými jednotkami (znakmi i názvami) k nepotlačenej ploche mapy. Vyjadruje sa zlomkom alebo percentom. Mnohofarebná mapa, ktorá obsahuje znaky naložené na areáloch zložených z prekrývajúcich sa gradačných stupňov a/alebo aj plných plôch rôznych farieb, môže mať grafické zaplnenie aj vyššie ako 1 (viac ako 100%).
Informačné zaplnenie mapy je predmetom záujmu analýzy máp z hľadiska teórie informácií. Vyjadruje sa spravidla počtom bitov (resp. MB, GB, TB a pod.) vzťahujúcich sa na celú mapu (atlas), mapový list, alebo na jednotku plochy mapy. Absolútne hodnoty informačného zaplnenia mapy nie sú však dostačujúcim kritériom jej informačnej kvality. Slúžia tiež ako kritérium pri vzájomnom porovnávaní máp vrátane výpočtov miery pestrosti, priestorovej diferenciácie, či iných charakteristík známych z oblasti teórie informácií.
Pre bežného používateľa je dôležité najmä celkové, hoci aj približne vyjadrené zaplnenie mapy, označované napr. ako minimálne, malé (nízke), stredné (priemerné, primerané), veľké (vysoké), maximálne, extrémne a pod., t. j. môže existovať aj graficky "prázdna" alebo preplnená mapa.
Zvýraznenie je kompozičný faktor, ktorý je výslednicou diferenciácie intrakompoziéných a extrakompozičných prvkov mapy z hľadiska ich optickej (vizuálnej) pôsobivosti. Rozlišuje sa zámerné a imanentné zvýraznenie.
Zámerné zvýraznenie mapových znakov (v tom aj názvov) a rôznych grafických útvarov mapy sa môže docieliť tvarom, rozmerom, farbou, kontrastom, podčiarknutím, rámovaním a pod.
Imanentné zvýraznenie vyplýva z povahy použitých znakov a ich výrazových charakteristík, alebo z použitého syntaktického typu. Napríklad, sýta a jasná modrá farba vodných plôch a tokov zvýrazňuje tieto zložky mapy v porovnaní s inými prvkami vyjadrenými menej intenzívnymi farbami. Hustotný syntaktický typ využívajúci sýte červené bodky je výraznejší v porovnaní s izogradačným typom, ak ten na vyjadrenie tej istej hustotnej charakteristiky využíva jemné pastelové odtiene.
Vyváženosť je kompozičný faktor, ktorý znamená docielenie takého celkového výzoru, v dôsledku ktorého sa mapa vníma ako harmonicky vyvážený grafický celok.
Rozloženie, tvar, veľkosť a ďalšie charakteristiky kontinentov, morí, regiónov, krajín a ďalších územných celkov, rozmiestnenie sídiel, vodných tokov, ciest a všetkých mapových znakov, označujúcich najrozmanitejšie objekty, javy a ich charakteristiky - to všetko pôsobí spravidla rušivo svojou nepravidelnosťou, nerovnomernosťou, nesymetrickosťou a ďalšími dekompozičnými vlastnosťami.
Grafická vyváženosť má byť vždy kompromisom medzi prirodzeným nerovnomerným rozložením mapových znakov a ideálnou tendenciou ku grafickej harmónii (k pravidelnosti, rovnomernosti, symetrii) a ďalším estetickým kritériám. Nerušivé (resp. v minimálnej miere rušivé) vnímanie mapy ako kompozičného grafického celku sa docieľuje:
- pomocou uváženej (korigujúcej) voľby tvarov, veľkostí, farieb a ďalších vlastností mapových znakov, výraznosť a priestorové rozloženie ktorých nemožno ovplyvniť,
- pomocou uváženej voľby rozmiestnenia a koloritu intrakompozičných, a najmä extra kompozičných prvkov, ktorých výraznosť a priestorové rozloženie možno ovplyvniť (napr. umiestnením vysvetliviek, záhlavia, grafickej mierky, doplnkových máp, grafov a pod. ako optickej protiváhy, ako sy metri žujúcich (vyvažujúcich) prvkov k tvaru a výraznosti mapovaného územného celku a pod.).
Zaplnenie, zvýraznenie a vyváženosť mapy sú dôležité vlastnosti mapy, ktoré sa vnímajú najmä vtedy, ak pôsobia rušivo. Tieto kompozičné faktory nemožno dôsledne štandardizovať, ale možno ich ovplyvňovať súbežne s poznávaním ich podstaty, ktorá je do značnej miery v psychologickej oblasti.
Vysvetlivky mapy
Vysvetlivky mapy poskytujú používateľovi mapy "kľúč" k pochopeniu použitých mapových znakov a ďalších kartografických vyjadrovacích prostriedkov vrátane farebných stupníc. Označenie vysvetliviek termínom znakový kľúč sa pokladá za zastarané. Zostavenie vysvetliviek tematickej mapy je spracovanie prehľadu znakov (použitých v mapovom poli) spolu s vysvetlením čo znamenajú. Vypracovanie vysvetliviek je náročnou a dôležitou úlohou v procese tvorby a spracovania mapy.
Východiskom na zostavenie vysvetliviek je konkrétny obsah vytváranej tematickej mapy. Na základe klasifikácie znakov do jednotlivých skupín (tried, podtried atď.) sa mapové znaky hierarchizujú najmä podľa zásad izomorfizmu* a významu objektov (javov a ich vlastností) ktoré vyjadrujú.
Zložitosť tvorby a grafického riešenia vysvetliviek tematickej mapy v prostredí geoinformačných technológií je jedným z najslabších miest súčasnej počítačovej tvorby. Väčšine softvérových produktov chýba širšia ponuka štandardných (konvenčných, dohovorených) znakov. Chýba aj väčšia možnosť vytvárať varianty z ponúkaných znakov (zlučovanie znakov, pridávanie, odstraňovanie alebo zmeny niektorých častí znaku a pod.). Ideálnym riešením má byť možnosť jednoduchého vytvárania mapových znakov podľa potreby konkrétnej tematickej mapy, a to pri dodržiavaní všeobecných pravidiel tematickej kartografie. Naopak, niektoré nové postupy manipulácie so znakmi, ktoré poskytujú niektoré počítačové programy (umiestňovanie, rotácia, dynamické zmeny veľkosti v závislosti od zobrazovanej mierky a pod.) dávajú používateľovi rozsiahle možnosti. Vysvetlivky mapy tvoria často samostatné prílohy k mnoholistovým mapovým dielam, napr. k topografickým, geologickým, botanickým a iným podobným mapám. Jednotlivé mapové listy potom vysvetlivky neobsahujú.
Zásady tvorby vysvetliviek tematickej mapy
K najvýznamnejším zásadám tvorby korektných vysvetliviek mapy patria:
- úplnosť: t. j. zásada: "čo je v mape, je vo vysvetlivkách a čo je vo vysvetlivkách, je aj v mape"; vysvetlivky môžu obsahovať elementy topografického podkladu, no nesmú obsahovať znaky, ktoré sa nevyskytujú v mape, a naopak; ak si zvláštnosti územia vyžadujú vysvetlenie topografického podkladu, potom sa znaky topografického podkladu umiestňujú až na konci vysvetliviek za tematickým obsahom alebo vôbec mimo tematických vysvetliviek; vysvetlivky neobsahujú matematické, pomocné a doplnkové údaje, ktoré sú implicitne zahrnuté v obsahu mapy,
- nezávislosť: nezávislosť vysvetliviek sa poruší v prípade, ak jednému objektu v mape sa dajú priradiť dva rôzne kartografické znaky,
- usporiadanosť: vysvetlenia znakov jednej triedy objektov (napr. využitia zeme) sa združujú do jednej skupiny a nevyskytujú sa v iných skupinách; znaky sú rovnaké vo vysvetlivkách aj v mape (ich veľkosť, tvar, štruktúra, orientácia, farba a pod.),
- zrozumiteľnosť: vysvetlivky musia byť dobre čitateľné, ľahko zapamätateľné a vypracované s ohľadom na okruh budúcich používateľov.
Tvorbu vysvetliviek možno rozdeliť do šiestich základných pracovných etáp:
1. Stanovenie obsahu tematickej mapy a návrh vysvetliviek
Stanovenie obsahu tematickej mapy predstavuje rozhodnutie o zostave všetkých prvkov obsahu tematickej mapy, jej všetkých skupín, kategórií a individualít.
Zoznam prvkov musí byť úplný. Návrh vysvetliviek mapy je rozhodnutím o použitých vyjadrovacích prostriedkoch podľa obsahu mapy.
2. Štruktúrovanie tematického obsahu
Štruktúrovanie tematického obsahu mapy znamená vytvoriť logicky triedenú zostavu tematického obsahu podľa hierarchie (nadradenosti, dôležitosti). Tematický obsah treba usporiadať do niekoľkých úrovní. Hlavnou požiadavkou je ich nezávislosť (svojbytnosť). Jednotlivé hierarchické úrovne musia mať navzájom rovnaký stupeň všeobecnosti.
Vysvetlivky mapy majú obsahovať (z hľadiska zapamätateľnosti) optimálne množstvo znakov. Počet znakov vo vysvetlivkách tematickej mapy by nemal presiahnuť 25 až 30 znakov a znaky by optimálne mali byť združované do skupín s približne 7 znakmi. To sú teoreticky, resp. aj empiricky zdôvodnené požiadavky. V praxi však treba vo vysvetlivkách vysvetliť toľko znakov, koľko si vyžaduje téma (obsah) mapy.
3. Usporiadanie vysvetliviek
Usporiadať vysvetlivky znamená skomponovať štruktúrovaný obsah do logickej zostavy. Na prvom mieste vo vysvetlivkách musí byť kategória zodpovedajúca tematike mapy, t. j. zodpovedajúca najvýznamnejšiemu vyjadrovaciemu objektu alebo javu. Na ďalších miestach sa uvádzajú vedľajšie kategórie alebo ďalšie príbuzné tematiky. V závere bývajú vysvetlivky topografického podkladu (nemusia sa uvádzať, ak sú znaky málopočetné a všeobecne známe).
4. Usporiadanie znakov vo vysvetlivkách
Usporiadanie znakov vo vysvetlivkách mapy sa spresňuje v priebehu terénneho výskumu, mapovania alebo v etape spracovávania zostavovateľského konceptu či originálu. Na konci tejto fázy kartograf kompletizuje vysvetlivky so všetkými použitými vyjadrovacími prostriedkami. Usporiadanie znakov vo vysvetlivkách prebieha spravidla v dvoch krokoch:
- spracuje sa predbežný návrh znakov, určia sa ich parametre (rozmery, hrúbka čiary, farby, typ písma a pod.),
- vykreslí sa, alebo farebne vytlačí vzorová ukážka mapy, na ktorej sa overuje vhodnosť znakov pre jednotlivé pojmy obsahu mapy, typy písma, stupeň generalizácie a pod.
Z doplnených a upravených vysvetliviek sa spracuje a vytlačí nátlačok (skúšobný výtlačok), ktorý dáva ucelenú predstavu o budúcom kartografickom diele a ktorý posudzujú vybraní recenzenti. Po pripomienkovom konaní a po konečnom schválení sa pre veľké tematické diela vytlačia vysvetlivky a prototypová mapa (ako záväzné dokumenty), resp. mapa spolu s vysvetlivkami, ktorá slúži ako záväzný vzor (vzorový list mapy) kartograficko-reprodukčného spracovania máp rovnakého typu.
5. Generalizácia vysvetliviek
Generalizácia sa uplatňuje v prípade, keď sa tvorí odvodená mapa a pritom sa mení mierka mapy, jej účel, koncepcia alebo rozsah obsahu alebo aj metóda kartografického vyjadrenia obsahu mapy. Ak sa generalizuje obsah tematickej mapy alebo sa mení typ či štruktúra vyjadrovacích prostriedkov, je nutné generalizovať aj vysvetlivky mapy. Často sa skúsenými tvorcami máp generalizujú najprv vysvetlivky, a tým sa automaticky generalizuje obsah mapy. Pri riešení grafickej interpretácie obsahu tematickej mapy je síce smerodajná dobrá čitateľnosť mapy a estetický vzhľad, ale prvoradý význam má grafické vyjadrenie tematicky najdôležitejších objektov a javov, t. j. obsahovej stránky mapy.
6. Zostavenie definitívnej podoby a grafický zápis vysvetliviek
Pri grafickom spracovaní sa dodržujú nasledujúce pravidlá:
- v hierarchicky usporiadaných vysvetlivkách sa používa desatinné číslovanie,
- každá úroveň je zapísaná iným písmom (napr. odlišným typom alebo veľkosťou),
- každá úroveň je odsadená,
- vysvetlivky sa umiestňujú blízko poľa mapy (mapovej kresby),
- ak vyjadruje znak jeden jav, jeho význam sa vysvetľuje v jednotnom čísle, ak znak vyjadruje viac objektov, používa sa množné číslo,
- ak existuje len jedna obsahová kategória, musí byť vysvetlená v mape, alebo vo vysvetlivkách.
Kompozičná nadstavba mapy
Za kompozičnú nadstavbu mapy považujeme spravidla grafické (vedľajšie mapy, grafy, profily...) a textové marginálie (vysvetľujúce texty, tabuľky, prehľady a pod.). Všeobecne platí, že sa v spolupráci s odborníkom príslušného odboru musí veľmi starostlivo zvažovať použitie nadstavbových kompozičných prvkov na tematických mapách. Ich privysoký počet môže zaplniť pole mapy natoľko, že sa mapa stane neprehľadnou alebo až nečitateľnou. Preto pri konštrukcii mapy musí byť mapové pole najdominantnejším kompozičným prvkom a titul mapy najvýraznejším textovým prvkom na mape. Ku kompozičnej nadstavbe tematickej mapy najčastejšie patria: orientačná šípka (zemepisná "strelka") - grafické vyjadrenie orientácie mapy k svetovým stranám (obr. 3); existujú však výnimky, kedy mapa nemusí šípku obsahovať, napr.:
- ak mapa obsahuje zemepisnú sieť,
- ak ide o známe územie,
- ak je mapa súčasťou mapového súboru, ktorý je ako celé mapové dielo orientovaný, určitým smerom (napr. štátne mapové diela),
logo - grafický symbol alebo obrázok vzťahujúci sa k tematike mapy, autorovi, vydavateľovi, či iným subjektom,
tabuľky - spravidla obsahujúce doplňujúce a spresňujúce údaje,
grafy - doplňujúce dané témy mapy,
diagramy - ilustrujúce doplňujúce témy mapy,
schémy - obsahujúce štruktúru mapovaného javu alebo niekedy aj postup konštrukcie mapy,
vedľajšie mapy - znázorňujúce výrezy alebo lokalizačné mapky,
obrázky - doplňujúce obsah a napĺňajúce estetickú stránku mapy,
textové polia - vysvetľujúce obsah mapy (charakter, definície, opisy metód, uvedenie aktuálnosti a pod.),
blokdiagramy - priestorové (2D až 3D) zobrazenia veľmi často ilustrujúce aj geologickú štruktúru podložia) - príklad konštrukcie pozri na obr. 4,
citáty (citácie) - upozorňujúce na platné zákony, vyhlášky, normy a iné dôležité dokumenty,
profily - grafy - obrazy zvislého rezu georeliéfu, ktoré majú vertikálnu mierku spravidla väčšiu ako horizontálnu (obr. 5),
registre a zoznamy - obsahujúce súpisy objektov, lokalít, alebo výpisy z rôznych súborov,
reklamy - umiestnené na mapách najčastejšie za finančné príspevky, ktoré umožnili vydanie mapy a rôzne ďalšie doplnky.
Tiráž
Tiráž mapy je súbor informácií o rôznych aspektoch tvorby a vlastníctva mapy. V programoch GIS sa dá zostaviť bez väčších problémov. Tiráž mapy má vždy obsahovať:
- meno autora alebo vydavateľa mapy,
- miesto vydania (spracovania) mapy,
- rok vydania (spracovania) mapy.
Väčšina máp uvádza v tiráži aj ďalšie informácie o vydavateľovi a spôsobe tlače mapy. Sú to predovšetkým:
- použité kartografické zobrazenie,
- mená redaktorov,
- náklad (počet výtlačkov),
- poradie vydania,
- mená lektorov (posudzovateľov, recenzentov) mapy a ďalších spolupracovníkov,
- druh a forma použitej tlače, údaje o papieri,
- uvedenie autorských práva viažucich sa k mape (copyright ©),
- informácie o podkladových zdrojoch a ďalšie dôležité informácie.
Tiráž sa najčastejšie umiestňuje na dolnom okraji mapy (väčšinou vpravo, ale môže byť aj rozdelená, napr. údaje o vydavateľovi a autoroch možno umiestňovať v ľavom dolnom okraji mapy, resp. aj v záhlaví mapy a údaje o reprodukcii, tlač a vydaní v pravom dolnom okraji mapy).
* Pojem (termín) označujúci v kartografii proces výberu charakteristických rysov, vlastností a vzťahov objektov v skutočnosti a ich vyjadrenia na mape vo forme mapových znakov. Rozlišuje sa izomorfizmus polohy (zachovanie priestorových relácií - susedstva, smeru a vzdialeností), tvaru (plochy...), obsahu (voľba vedúceho znaku pre skupinu obsahovo príbuzných znakov a jeho modifikácia) a indivídua (označenie, názov).
Obrázok č. 1
Obrázok č. 2
Obrázok č. 3
Obrázok č. 4
Obrázok č. 5
Pridať komentár k článku