Prvý vážnejší pokus nahradiť svalovú energiu ľudí a zvierat – koní pri čerpaní banských vôd sa datuje do roku 1625, keď do Banskej Štiavnice prišiel zugmantelský strojník Peter Legler a navrhol výstavbu čerpacieho zariadenia – stangenkunstu s tzv. kývavým pákovým prevodom. Začal ho stavať v rokoch 1625 – 1628 pri ústí Bíberovej dedičnej štôlne. Súčasťou strojného čerpacieho zariadenia bolo vodné koleso o priemere cca 12 m, ktoré poháňala banská voda vytekajúca z Bíberovej dedičnej štôlne a taktiež novovybudovaného tajchu Spodná Vindšachta. Samotnú výstavbu tajchu začal realizovať Peter Legler, s výstavbou sa začalo v augustre 1625. Výstavbou tajchu Spodná Vindšachta boli položené základy najdômyselnejšieho a najväčšieho vodohospodárskeho systému – piargsky systém. Ako sa spomína v zápisniciach, už 4 apríla 1628 voda z novopostaveného tajchu poháňala vodočerpacie zariadenie. V posledných rokoch 17 storočia sa hrádza nádrže opravovala. 1. Novembra 1700 bola oprava hrádze hotová a banskí úradníci hlásili, že voda v nádrži stojí vo výške dvoch chlapov. Samotný objem nádrže nebol veľký a v druhom desaťročí 18. Storočia je nádrž rozširovaná M.K.Hellom. Po rekonštrukcii nádrže v roku 1729 mal tajch nasledovné parametre:
Parametre tajchu Spodná Vindšachta
Dĺžka koruny hrádze | 104 m |
Šírka koruny hrádze | 16 m |
Dĺžka tajchu pri maximálnej prevádzkovej hladine | 115 m |
Priemerná šírka tajchu pri max. hladine | 84 m |
Celková výška hrádze | 5-6 m |
Celkový objem nádrže | 42000 – 50600m 3 |
Neskoršou výstavbou Richňavských jazier a Počúvadla stratil tajch Spodná Vindšachta svoj význam a postupne začal zanikať. Už v roku 1821 sa v správach píše o jeho zanesení bahnom. Dnes Suchý tajch predstavuje pozostatok pôvodnej vodnej nádrže. Časť severnej strany už pôvodného odkaliska vola v druhej polovici 19. storočia prekrytá haldovým materiálom šachty Karol. Podľa orientačných analýz odpadový materiál obsahuje v jednej tone šlichu približne 2 g zlata. Plocha je v súčasnosti využívaná ako areál ihriska.
Tajch Spodná Vindšachta a jeho lokalizácia na historických mapách.
Fotogaléria: Spodná Vindšachta:
Lokalizácia Spodnej Vindšachty - Suchého tajchu:
Pridať komentár k článku
DANO: Ďakujem za doplnenie veľmi cenných informácií, priznám sa, toto bola novinka aj pre mna, najmä ten dôvod zanesenia tajchu.
Karas: A ešte jedna poznámočka: Peter Legler bol strojník zo Zuckmantla alebo Cukmantla v slovenskom prepise. Zuckmantel sú dnešné Zlaté Hory na Česko-poľskej hranici, veľmi staré ložisko zlata, ktoré sa tam nachádza dodnes. Zachovali sa tam aj veľmi staré drevené vodočerpacie stroje na spodných zatopených obzoroch. Časť Vyhnianskeho chotára medzi Rozgrundom a Bankami sa po prisťahovalcoch z tamojšieho kraja volá tiež Cukmantel....
Karas: Hm, možno by text chcel trochu upresniť dovod zanesenia tajchu: po rozšírení sa technológie úpravy rúd tzv mokrými neskor Kalifornskými stupami sa v nich začali spracovávať chudobné rudy starších šácht pod Piargom, z ktorých boli tieto rudy vyhadzované na haldy ako jalovina. Keďže odpad z týchto stúp sa nemohol púšťať do potoka - zanášal by ho a voda s abrazívnym rmutom by poškodzovala vodné kolesá postavené pod ním, obetovali ho ako usádzaciu nádrž, čo sposobilo jeho zanesenie.Podobný osud stihol Lintišský tajch pod Štiavnickou hutou do ktorého začali vypúšťať v 20 storočí odpad z flotačnej úpravne šachty František, ale aj prírodné Kyslianske jazero v Dolných Hámroch, ktoré zaniesli piesky zo stúp Banskej Hodruše ešte v 17.storočí.Zdraví Karas